close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

December 2012

Ai no Zei - prológ

7. december 2012 at 21:24 | Ange |  Ai no Zei

Yoshi, len aby bolo jasné, short statement na začiatok. Toto story je manga-idné... teda kreslené, nie písané, a číta sa right-to-left. Also, je písané po anglicky. Art sa môže od strany ku strane meniť (a pri mne je to dosť pravdepodobné ><;) keďže sa jedná len o sketche a kreslím to v škole (cez všetky tie hodiny ktoré si priam žiadajú o ignoráciu, a keď nemám čo iné robiť)... takže mám zakaždým iné podmienky.
Okay, statement over. Oh. A je to Boy Love, pričom story nie je striktne naplánované, takže... takže neviem, ako a kam sa to vyvinie :'D ... Čo sa tohto obrázku tu hore týka, póza je ukradnutá od inakadiaľ (ale ten obrázok je čisto môj, ofc :D), inak je to tu hlavne kvôli color reference čo sa vzťahuje na ich vlasy. Ten napravo je Matt Blackroad, ten naľavo (červené vlasy) Luke Waningham. Pod perexom je obrázok v originálnej ceruzkovej a nevyfarbenej verzii.
"Ai no Zei" znamená, alebo by aspoň malo znamenať, "Daň za Lásku" ... ešte kúsok zbytočných rečí :D Projekt vznikol dávno, mala som presne naplánovaných strašne veľa strán, nakreslených z nich len asi 20, časom som menila svoje názory a určité veci tam sa mi prestávali páčiť, rovnako ako som bola nespokojná s artom. Tak som to zrušila a rozhodla sa začať odznovu, bez plánu a obmedzovať sa iba na sketche, lebo inak by mi to trvalo celú večnosť. (a keďže je to bez plánu a stránky sú kreslené s časovým odstupom, môže dôjsť k určitej nestabilnosti deja... eeeh, y'know... shit happens.)
Jaa, that's all. Vstup na vlastné riziko, and enjoy ~ ^^

Farewell Gift

6. december 2012 at 19:38 | Ange |  Originál jednorázovky
Oi! Ange po dlhej dobe napísala poviedku ~ ... mah... uhhhh.... ahn.... hopefully it's not too bad ~
Right, and warning, if there's any necessary... shounen-ai ahead.
-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-

Pohľad modrých očí bol zaseknutý do stropu, ktorý mal nad hlavou a ktorý nebol jeho. Aj napriek tomu ho poznal až príliš dobre. Odkiaľsi zboku sa ozvala víťazná zvučka nejakej pretekárskej hry a to pritiahlo jeho pozornosť, obrátiac hlavu tým smerom. Zahľadel sa na osobu, ktorú osvetľoval veľký monitor posadený na zemi. Jeho pery mimovoľne prešli do ľahkého úsmevu. Áno, pozerať na tú osobu bol predsa len lepší nápad ako pokúšať sa zhypnotizovať strop, aby v ňom mohol prebudiť skrytého chameleóna, a čakať, kým sa sfarbí na žlto.
Chalan ako keby vycítil pohľad, ktorý sa doňho zarezával, a s úškrnom sa obrátil. "Hej, poď hrať!" vyzval druhého chalana. Jeho tón bol podfarbený radosťou z úspechu.
"Nejdem," zaznela rázna odpoveď, doplnená hodením vankúša do tváre.
Ten chalan letiaci vankúš poľahky zachytil tesne pred tým, ako mal šancu trafiť cieľ, a so smiechom si ho pritiahol k sebe. "Ichirou, noták. Je to zábava." S neskrývaným nadšením prikývol vlastným slovám. Na obrazovke za ním sa medzitým zjavila tabuľka skóre podfarbená tichou hudbou a nápis "Press Any Key To Continue."
"Nah." Skepticizmus v zdravej miere. Podoprel sa rukou a vytiahol sa do sedu. Zneužíval cudziu posteľ, ale bolo to v poriadku, aj tak na nej neplánoval stráviť noc. "Samozrejme, že je to zábava," sarkasticky sa uškrnul späť, "keď stále vyhrávaš."
Tmavovlasý chalan vyzeral, že to chvíľu zvažuje, v akejsi snahe prejsť k diplomatickému výsledku. "Okej. Ešte jedno kolo a zmeníme hru."
Miestnosťou sa rozľahol povzdych premiešavajúci sa s dunivými tónmi čakajúcej znelky. Zosunul sa z postele na zem, presúvajúc sa tak do blízkosti druhého mladíka, s akýmsi kompromisným postojom. "Ale len jedno," zdôraznil tónom, ako keby sa hralo podľa jeho pravidiel.
Aj napriek tomu, že nezdieľal Yuutove nadšenie pre hru, musel sa opäť pousmiať. Nemal v tele jediný náznak potreby spánku, bol príliš čulý na to, koľko bolo hodín, a nevidel dôvod nevyužiť to. Chopiac sa ovládača bol pripravený na posledný zúfalý pokus o výhru, o ktorom už dopredu vedel, že stroskotá. Lenže to vyzvanie na hru odmietnuť nemohol.
Nie pri tých okolnostiach, o ktorých Yuu nevedel. Mohlo to byť totiž posledný krát, čo majú šancu si tú hru spolu zahrať...

Zoro-Project sketches

5. december 2012 at 18:13 | Ange |  My 'art'
Zoro projekt... špeciálne sketche zamerané na Zora... kreslené do špeciálneho zošitu... špeciálnou pentelkou...
Ma ii, anyway. Ako reakcia na Chibine 'wanna see' ( koment TU ) uploadujem najnovšie sketche...
And ofc... dedicated to Chibi ~
You see, the whole 'Zoro-project' is dedicated to her... :'D

~


An error in reality

5. december 2012 at 15:59 | Ange |  Feelings
Do you know this feeling? ... when you're having fun with people, and then suddenly everything turns gray and you're not having fun anymore...




Pocit samoty v dave ma už nedokáže prekvapiť. Obklopená ľuďmi ktorých poznám niekoľko rokov a s ktorými nemám spoločného snáď nič viac okrem nutnosti trávenia času v určitej inštitúcii zvanej škola. Lenže aj keď to nie je prvý a ani druhý krát čo sa ten pocit objavil, prečo si naň po tom všetkom ešte stále nedokážem zvyknúť?
S úsmevom na perách, ktorý nič neznamená... Sediac sama v lavici so slúchatkami v ušiach, počúvajúc vocaloid a kresliac si Matta s Lukeom, alebo Zora so Sanjim, alebo nejakú inú svoju pairingovú úchylku. Občasne skĺznuc rukou nižšie, kde mám na vrecku mikiny pripnuté tri One Piece odznaky.
Ľudia. Hlasné rozhovory. Smiech odniekiaľ zboku. Idiotská poznámka, ktorá by sa mi kedysi snáď aj zdala vtipná. Chladná duša navracajúca sa do svojho introvertného štádia v známom prostredí. Nulová snaha či chuť prelomiť bariéru. Nezáujem o ľudí. Obojstranný. A niekde hlboko zarezávajúci pocit osamelosti, ktorý nejde ignorovať, nejde vymazať...

Fate?

5. december 2012 at 0:27 | Ange |  Originál jednorázovky
Eto, yoshi. Homosexuálna téma, vulgarizmy, násilie, i guess... ale inak krátky one shot. Napísaný pomerne dávno (koncom roka 2010? whoah.) z nutkavej potreby písať, aj keď mi chýbali nápady. Bolo to také písanie bez dopredu určenej myšlienky a bez smera. A jeden z výnimočných prípadov keď som v príbehu použila rozprávača v prvej osobe ~ :'D maa, enjoy.
-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-


"Fajčenie... je škaredý zlozvyk," proste ku mne prišiel a vybral mi cigaretu z úst. Na znak vďaky som mu vyfúkol dym priamo do tváre.
"Kto sa prosil o tvoje názory..." snažil som sa byť slušný. Obrátil som sa mu chrbtom a z krabičky vybral ďalšiu cigaretu. Nejaký cudzí muž, ktorého ani nepoznám, mi nebude meniť životný štýl. Nestál som o akúkoľvek nápravu v podobe pokazených dní. "Je to moja vec," dodal som, keď som si uvedomil, že tam stále stojí.
"Ale zasahuje do okolia," podotkol.
"Nestoj tak blízko," zavrčal som a znova šťukol zapaľovačom. "A vôbec, čo sa staráš?!" Vtedy to bol pre mňa len rádový arogantný blbec s potrebou kecať iným do súkromia.
"Videl som ťa pri Gay bare. Ty tam chodíš?"
Obrátil som sa naňho s tým, že ho pošlem kamsi preč. Vysoko som si cenil svoje súkromie a nerozdával som svoju adresu a telefónne číslo kadekomu na počkanie. Keď sa naše pohľady stretli, zostal som však ticho. Ten chlapík mal niečo do seba. Prešiel som po ňom očami a uznanlivo som sa uškrnul. "Prečo, mal by si záujem?"
"Si gay?" dodal podotázku a v očiach sa mu niečo zablyslo. Vtedy som nevedel, že to niečo bola výstraha.
Potiahol som z cigarety a bez problémov prikývol. "Som."
Následne sa zahnal a rozbil mi hubu...
Áno, presne tak sme sa spoznali. Ja a muž, ktorý sa zaprisahal pomstiť všetkým otvoreným hmosexuálom len preto, že nejaký pobehlík pretiahol jeho syna. V jeho očiach sme boli všetci psychicky chorí a to predstavovalo základ jeho obhajoby, ak by sme ho udali na súd. Lenže ja som to neurobil, aj keď som mohol.
Ďalší deň som stál v uličke, v ktorej bol Gay klub, opretý o stenu. Prišiel. Presne ako som očakával. Cigaretu som pustil z ruky a po tom, ako dopadla na zem, som ju zašliapol. "Hej," upútal som jeho pozornosť. Už od prvého podrobnejšieho pohľadu som vedel, že telo, ktoré ukrýva pod vrstvou oblečenia, stojí za hriech. "Pozri , čo si urobil s mojou tvárou..." prstami som si prešiel po opuchline až k rozbitej pere. Len na mňa mlčky hľadel. "Myslíš, že ma to zlomilo? Že som menej gay než som bol predtým?" mal som vážnu tvár a vážny hlas. Ale on to bral ako výsmech. Dovolil som mu vykričať mi, ako nás všetkých nenávidí. Aký sme odporní a neľudskí. Tak som sa ho spýtal, čo je ľudské. Veď aj muž a žena si kurevsky vychutnávajú súlož a vedia sa správať ako riadne zvery. "Čo o nás vôbec môžeš vedieť?!"
Nebál som sa ho. Ani po všetkej bolesti, ktorú mi spôsobil, a so zachovaným nebezpečným spôsobom vystupovania, ma nedokázal zastrašiť. Priamo pred očami divákov, ktorých tam on sám prilákal svojim hlasom, som mu dal facku. Cudziemu človeku, ktorý sa voči mne previnil ublížením na zdraví.
Škaredo zanadával a znova sa do mňa pustil. Najsmutnejšie na tom celom bolo, že sa nikto neozval, nikto ho nezastavil, ani len sa o to nepokúsil.
Ležiac na nemocničnou lôžku a nespokojne si čosi mrmlúc, premýšľal som nad vhodným spôsobom, ako ho utratiť. Poslať k veterinárovi, nech mu pichne injekciu. Stále nechápal, kto z nás sa správa viac kruto a bezcitne. Pravdepodobne si namýšľal, aký je teraz dobrý človek a skvelý otec.
Kým som vyšiel z nemocnice, niekto ho udal a zavreli ho za mreže. A to som dúfal, že ešte bude pobehovať po ulici a ja mu budem môcť dať lekciu, na ktorú nezabudne. Možno som len chcel mať príležitosť znovu ho vidieť. Asi ma udrel do hlavy príliš silno, ale ja som veril, že mať tak ešte pár šancí, mohol by som ho vyviesť z jeho omylu.
Postupom času som naňho zabudol. Potom som stretol mladíka, ktorý mi rozprával príbeh o tom, ako sa jeho otec nezmieril s jeho orientáciou. Kričal po chlapcovi, s ktorým chodil, vyhrážal sa mu a agresívne ho vyštval. Potom mu ruplo v bedni a ich rozchod mu nestačil. Vraj priamo na ulici škaredo zmlátil niekoľkých homosexuálov a potom ho zavreli.
Tak som mu ukázal jazvu, ktorú mi jeho otec spôsobil.

Ani neviem, ako sa to stalo. No nebyť jednej nenávisti a neschopnosti akceptovať odlišnosti, nikdy by som ho nespoznal. Jeho syn sa naňho nepodobal. Ale telo mal dokonalé. Viem to. Sám som si to niekoľkokrát overil.
Vďaka pár dobre miereným ranám som získal budúcnosť, o akej som ani nesníval. Myslím, že ďakovný dopis, ktorý som mu do väzenia poslal, nikdy nerozdýcha.

Hey, let's ship them!

4. december 2012 at 20:21 | Ange |  Anime related
I'm all for it! XD yay ZoSan! ... ~


Množiaca sa cuteness s názvom Shimeji

4. december 2012 at 15:54 | Ange |  Randomness
Yoshi. Pre tých neznalých, Shimeji sú malé chibi verzie našich milovaných anime postáv, presnejšie názov aplikácie, vďaka ktorej fungujú. Rozliezajú sa po spodnej lište, šplhajú po bokoch obrazovky, a dokonca aj po jej vrchu (po 'strope'). Sedia, chodia, plazia sa, skáču... :'D aww. Jediné, čo mi pri nich chýba, je interakcia medzi jednotlivcami ~
So, Ange si včera posťahovala niekoľko Shimeji... vlastne celkom dosť, ale väčšina nešla spustiť, takže... X'D ahah. Nu, zistila som, že sa mimovoľne množia. Alebo presnejšie povedané znásobujú, pretože ku žiadnej interakcii, ktorá by mohla viesť k množeniu, nedochádza. (ale bolo by to sugoi, mať chibi yaoi v akcii priamo na monitore XDDD ... er) Pekne som si zapla jedného z každého druhu, a postupom času som došla do bodu, keď som musela štyroch Shizuov zhodiť z rohu obrazovky aby som mohla vôbec uložiť screenshot :'D (ja viem, zázračné ctrl+s vždy funguje). Nepočítajúc všetky záložky, ktoré mám otvorené na chrome, a medzi ktorými občas chcem prepínať :'D

Random Zoro&Sanji's moments ~

4. december 2012 at 0:57 | Ange |  Anime related
Oh, look what I found ~ :'D *sparkle eyes* .... Arigato , Chibi XD

&
==> dokonalý fillerový moment XD

Heart's riot

4. december 2012 at 0:08 | Ange |  Feelings
Néé. I know you don't want to hear it. I know it's better not to say it all over again. The best thing would be to keep those feelings concealed, under a big, heavy lid with its own lock. Put a chains around it, so it won't keep spilling around. So you wouldn't be bothered by it.
Why?
Because you don't need to know. It's my broken soul which decided to fall in love with you. All those ripped places which couldn't be fixed found a feeling to hold onto. A feeling which should never have been born. You know it. It has the power to destroy our bond.
That's why I should just shut up and never mention it to you again.
Although I'm aware of the consequences... although I know it will never happen because you don't feel that way... although I know I will never be able to have you... Unable to see you and be with you is hurtful. But still. I'm trying to delete any signs of hope for the future. Any hope in you making my greatest wish come true.
It won't happen.
It won't.
Won't...
No, nope...
Just no.
I keep telling myself, so I can get used to the feeling, so I can settle with not having what I yearn for.
But...
But even then, still...
Something in me wants to keep that hope... And that's the problem.

That something is alive, pulsing...


Zoro's sketch

3. december 2012 at 21:23 | Ange |  My 'art'
Roronoa Zoro, postava z One Piece (Eiichiro Oda ~) ... nakreslené ako súčasť "Zoro-projektu", tj. pokusu zakresliť zošit obrázkami Zora XD (občas sa tam pripletie niekto iný... ako Sanji... *ZoSan fan here XD* ~) ... a tiež nutkavá potreba skúsiť akúsi polonahú mužskú anatómiu...
Keďže mu chýba jazva cez hruď, nazvime ho AU Zorom, okay? ^^"

Oh, and ofc... picture dedicated to Chibi ~ XD