close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

The God Within Him

3. december 2012 at 0:19 | Ange |  Originál jednorázovky
Krátke story inšpirované snom, z ktorého pôvodne malo byť niečo kompletne iné a omnoho dlhšie... Alebo ako to vyzerá, keď sa mi vlastné diela vymykajú spod kontroly :'D ...

~ * ~ * ~ * ~ * ~ * ~


~ * ~ * ~ * ~ * ~ * ~

Pozrel na dievča kľačiace pri ňom. Odmietala jeho slová a jeho pravdu, a on sa rozhodol jej ukázať, prečo on sám tomu tak moc verí. Na perách sa mu usadil úsmev, ktorý ak by videla, nespoznala by ho. Sklonil sa k nej a ľahkým dotykom na pleci si vynútil jej pozornosť. Prešla ňou nervozita, ako keby do nej vyslal slabý elektrický šok.
Ich pohľady sa stretli a obaja mlčali, príliš zamotaný do svojich myšlienok. Lenže tie otázky, ktoré sa jej hromadili v hlave, už nedokázala zniesť.
Postavila sa a rukou automaticky zašla nižšie, len pre prípad, aby jej vietor nenadvihol šaty príliš vysoko. Avšak ani to ju nedonútilo odvrátiť pohľad od jeho očí. Nemohla mu uniknúť, ako keby sa to dialo proti jej vôli. "... Prečo tu sme?"
Chalan mykol plecami, ako keby nevedel, no ešte stále sa zvláštne usmieval. Vedel to. Vedel všetko.


"Správaš sa divne. Lukke, prestaň blbnúť a poďme..."
Prerušil ju. Zamračil sa, úsmev zmizol. S akýmsi povzdychom a jemným naklonením hlavy na bok, ako keby skonštatoval, že to nebolo až také podstatné aby sa nad tým pozastavoval, jej skočil do reči: "Kami. Volaj ma Kami, okej?"
V jej očiach sa mihla nechápavosť. Cítila, že pre ňu už neexistuje cesta ako ho pochopiť. Poznala ho dlho, ale mala pocit, že osoba, ktorá stojí pred ňou, je niekto iný. Kam sa vytratil ten smiech umelca nad bláznivými nápadmi, ktoré dostával?
Natiahla ruku, popudovo, spontánne. Potiahla ho za rukáv bundy a s prosebným tónom sa pokúsila povedať niečo, čím by mohla zmeniť ich danú situáciu: "Dnes máš narodeniny, že? Chcela som ťa niekam zobrať... poď so mnou..."
Ďalšia chvíľa ticha. Boli ťaživé, ukladali sa na nich ako nejaká neviditeľná hmota, ktorá im pridáva na váhe a ktorú nemôžu striasť. Jemným pohybom sa vytrhol zovretiu jej ruky a spravil krok dozadu, preč z jej dosahu. Prikývol. "Mám narodeniny, tak chcem urobiť niečo špeciálne," obrátil tvár smerom k oblohe v momente, keď oblaky zastreli slnko. Ako keby to mal presne načasované. "Chvíľu som s tým bojoval, kým som si neuvedomil, že... že na to nie je dôvod. Je zlé, že chcem aspoň jednému človeku ukázať, čoho som schopný? Že chcem, aby si ma aspoň ty pochopila?" Opäť preniesol pohľad na ňu a ňou prešiel mráz.
Pokrútila hlavou, ako keby sa snažila niečo poprieť. "Lenže, Lu-..." zahryzla si do pery, aby nevyslovila jeho meno. To, s ktorým sa narodil.
Usmial sa, konečne úsmevom, ktorý poznala. Ten úsmev, ktorý sa ju snažil uistiť, že je všetko v poriadku. "Kami. Je to prezývka."
"Nerozumiem ti," vyšlo z nej zúfalo.
Zamyslene sa pozrel nabok. Páčilo sa mu to, kde je. Videl odtiaľ všetko, úplne všetko. Celé mesto mal priamo pred sebou. "... Pochopíš..." Vedel, že dievča nemalo rado výšky, a že to bola jeho vlastná sebeckosť a jej starosť o neho, ktorá ju tam donútila ísť. Ale on skrátka chcel... naozaj tak veľmi chcel, aby ho pochopila.
Už od mala mal sen, ktorý bol nesplniteľný. Túžil po lietaní, nie v pilotnej kabíne a nie v balóne. Po neobmedzenom lietaní, akého sú schopné vtáky s krídlami. Spravil niekoľko krokov vpred a postavil sa na hranu strechy. Nedíval sa na dievča a aj napriek tomu presne vedel, aká je jej reakcia. "Vieš, čo Kami znamená?" spýtal sa jej, premýšľajúc nad pocitom, aký vytvára vzduch a vietor, keď cez neho kĺžu krídla.
Zostávala ticho. Stála tam, hľadela na neho, neschopná pochybu. Bála sa. Príliš moc sa bála toho, že niečo nebolo v poriadku, že oňho môže prísť v priebehu nasledujúcej sekundy.
"... znamená to Boh," povedal potichu, ako keby jej to malo poskytnúť vysvetlenie, ktoré potrebovala, a obrátil sa tvárou k nej. "Vedel som, že ma nepochopíš," v očiach sa mu odrážala nejaká iskra, ako keby sa tešil z toho, čo má nasledovať. "Ale každý z nás je Bohom..." V ten moment sa naklonil dozadu, a stojac na hrane budovy sa jeho telo poddalo pádu, ťahané silou zemskej príťažlivosti.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Yuna Yuna | Web | 3. december 2012 at 18:19 | React

"Vieš, čo Kami znamená?" Já: papír. Jo... a taky bůh :D
Oh well...nikdy jsem si sny nepamatovala OTL když už jsem si něco zapamatovala, tak to byly blbosti a nebo jsem to minutu po probuzení zapomněla. Asi bych si měla nechávat u postele papír a pokud se mi něco bude zdát a já si to budu po probuzení pamatovat, měla bych si to zapsat :D (oh...a taky bych měla nosit nějaký zápisníček a nebo alespoň mobil všude s sebou, abych v případě potřeby mohla napsat nějakou svou myšlenku, co by se mi mohla hodit :D) and btw.. well done ^^ as ever :D

2 Ange Ange | Web | 3. december 2012 at 18:48 | React

[1]: XD papier... well, to tiež... XD demo... ma ii XD ... eto, ja si tiež väčšinu svojich snov nepamätám. to, keď si ich pamätám, sú výnimky. raz som si jeden sen hneď po zobudení napísala. minimálne dva krát som si spravila sketch vďaka ktorému doteraz viem, o čo šlo... :D ale inak si sny vo všeobecnosti tiež nepamätám. ale chcela by som, ono to môže byť strašne zaujímavé, častejšie si to pamätať ;D
a hai... taká vec na zapisovanie sa zíde. ja používam poznámky v mobile, ale to musí ísť o niečo krátke, lebo to je znakovo obmedzené...
soshite, arigato ~ ^^ :DD

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama