Keďže celý článok bol príliš dlhý na to, aby ho blog.cz uverejnil naraz, musela som odseknúť poslednú časť. Sú to informácie, ktoré sa mne osobne zdali zaujímavé, aj keď do samotného článku sa mi kontextovo nehodili, fotky a kresby atómového nešťastia, a pár dodatkových zdrojov.
Also, poznámka autora (:'D) - pre tých, ktorí ma poznajú: gomenne za používanie prepisov (oi! Chibi! Šuiči! XD) ...
Yoshi! Let's get through this... ~
-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-
--- ČLÁNOK NIE JE PRE PSYCHICKY SLABÝCH JEDINCOV ---
... berte s uvážením, že všetko z toho sa naozaj stalo. Je to história, ktorú vytvoril človek na konci druhej svetovej vojny...
"I want you to understand, if only a little, the horror of nuclear weapons."
-DODATKOVÁ ČASŤ-
-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-
Pár vecí na záver:
• Nagasaki nebolo pôvodným cieľom druhej atómovej bomby. Bolo ním mesto Kokura, avšak kvôli počasiu pilot nebol schopný zamerať cieľ a zhodiť bombu. Pár krát nad mestom preletel, kým mu nezačalo dochádzať palivo, a následne zameral Nagasaki...
• V popálených ranách obetí sa po ich zahojení často začal objavovať nezhubný nádor, takzvané keloidy, kvôli popolu, prachu a iným nečistotám, ktoré sa v ranách usádzali.
• Mnohé obete majú hrôzy roku 1945 ešte stále v živej pamäti. Niekoľko rokov po tom, ako sa odohralo bombardovanie Hirošimi a Nagasaki, sa začala tvoriť zbierka ich výtvorov. Kreslili a maľovali výjavy onoho osudného dňa, tak, ako to videli a zažili oni. V roku 1977 vyšli spomienkové obrázky obetí pod názvom "Unforgettable Fire".
• Po tom, ako Japonsko kapitulovalo, založili Američania takzvanú ABCC - Atomic Bomb Casualty Comission. Jej účel však nebol pomáhať ľuďom postihnutých výbuchom. Atómové bomby zhodené na Hirošimu a Nagasaki boli prvé svojho druhu, ktoré zasiahli veľký počet ľudí, a v tých, ktorí to celé zapríčinili, sa ozývala pálčivá zvedavosť. Vyslali špeciálne jednotky na to, aby skúmali radiáciu a jej účinky, odoberali vzorky z pôdy a predovšetkým študovali hibakuša a to, aký mala pika dôsledok na ich zdravie a životy.
Ľudstvo vstupovalo do atómového veku. Výskum bômb a ich postavenie sa rozbiehalo aj v ostatných krajinách. Ozvala sa ambiciózna myšlienka využívať atómovú energiu v prospech ľudstva. Preto bolo veľmi potrebné skúmať dôsledky radiácie na ľudí.
• Okrem dvoch atómových bômb a ich dlhodobých následkov však existovala aj iná bomba. Takzvaná H-bomba, alebo teda vodíková bomba, bola vytvorená po atómovej. Princíp fungovania bol odlišný - nevyužívala ťažké prvky, ale práve naopak, jadrá ľahkých prvkov (preto vodíková). Mala preto úplne opačnú povahu - jadrá nerozbíjala, ale zlučovala, uvoľňujúc tak obrovské množstvo energie. Bola založená na termonukleárnej reakcii, ku spusteniu ktorej potrebovala obrovské teplo. Jej spúšťačom sa stala samotná atómová bomba.
H-bomba je považovaná za niekoľkonásobne silnejšiu a účinnejšiu. Pri výbuchu dosahuje teplotu stomiliónov stupňov. Vyskúšaná bola na malom ostrove v Pacifiku, ktorý po jej odpálení úplne zmizol. Rádioaktívny mrak z výbuchu zasiahol Japonskú rybársku loď Fukuryuu Maru (šťastný drak).
• Za otca atómovej bomby sa považuje Oppenheimer. On sám bol proti tomu, aby bola použitá ako vojenská zbraň. Na jeho názore však až tak moc nezáležalo. USA vyhlasuje, že použiť na Japonsko atómovú bombu bol najrýchlejší spôsob, ako ukončiť vojnu s čo najmenšími stratami na životoch. Iné zdroje tvrdia, že vojna bola pre Japonsko už v podstate prehratá, a preto šlo len o akúsi ukážku moci s cieľom zastrašiť, či o výskum účinku bomby na husto obývanom území.
• Taktiež bol vyhlásený projekt ďalšej, neutrónovej bomby. Opäť, jej princíp sa od zvyšných dvoch odlišoval, avšak nemala byť ani menej silná, ani menej rádioaktívna. Aj napriek týmto skutočnostiam ju Americká vláda vyhlasovala za "humánnu". Rozdiel medzi jej účinkami a účinkami A- a H-bomby bol v tom, že neutrónová bomba útočila len na živé veci - bola by to biologická zbraň. Materiálne veci ako budovy by zostali v poriadku, zato straty na ľudských životoch by boli monštruózne, rovnako ako počty ľudí s chorobou z radiácie.
• "Nemorálne nie sú ani tak prostriedky zabíjania, ako vojna sama" --- Samuel T. Cohen, jeden z otcov neutrónovej bomby.
• "Tragédia Hirošimy a Nagasaki sa nesmie nikdy opakovať." ---správa medzinárodného sympózia, 2.8.1977, Hirošima.
Obrázkový dodatok:

Mesto pripomínajúce Peklo na Zemi. Kresba obete.

Oheň spaľujúci všetko naokolo. Obrovská teplota. Ľudia pokrytí krvou, popáleninami, popolom, visiacimi kusmi kože a polonahí, keďže ich oblečenie sa rozpadlo, uprostred horiacej nočnej mory. Kresba obete.

Larvy a muchy usádzajúce sa na hibakuša. Kresba obete.

Zničená Hirošima.



Mesto po výbuchu.

Dym stúpajúci z výbuchu atómovej bomby nad Hirošimou.

"Genbaku Dómu", tiež známy ako atómový dóm. Budova stojaca takmer presne pod epicentrom výbuchu a jedna z mála stavieb, ktoré zostali stáť. V zdevastovanom stave je dodnes, na pamiatku toho, čo sa odohralo v minulosti.
Niektoré fotky obetí po výbuchu:





16-ročný Sumiteru Taniguchi.
Tu je jeho ďalšia fotka:

Napodiv všetkých prežil. V obrovských mukách a bolestiach.
Takto vyzerá dnes:


Poems:
• Midnight . . .
the basement of a shattered building . . .
atomic bomb survivors sniveling in the darkness . . .
not a single candle between them . . .
the odor of blood . . .
the stench of death . . .
the sickly-sweet smell of decaying humanity . . .
the groans . . .
the moans . . .
Out of all that, suddenly, miraculously, a voice:
"The baby's coming!"
In the hellish basement, unexpectedly,
a young mother had gone into labor.
In the dark, lacking a single match, what to do?
(--- voľný preklad jednej z basní hibakuša)
• Give back the human
Give back my father, give back my mother;
Give grandpa back, grandma back;
Give me my sons and daughters back.
Give me back myself.
Give me back the human race.
As long as this life lasts, this life,
Give back peace
That will never end.
(--- báseň hibakuša Toge Sankichiho, ktorá je vyrytá do pamätníku na mierovom námestí v Hirošime)
-------------------------------------------------
Ďalšie zdroje: (pre prípad, že niekto ešte nemal dosť)
• o Sumiteru Tanigučim: http://www.theneonlounge.com/2011/08/08/remembering-post-atomic-japanpart-iii-of-iv-sumiteru-taniguchi/ & http://mainichi.jp/english/english/features/news/20121030p2a00m0na012000c.html
• YouTube - "24 hours after Hiroshima"
• Kniha "Hirošima - svědomí lidstva" (Zdeněk Dienstbier)
• Obrázková galéria kresieb hibakuša: http://mit.out.ac.tz/OCWExternal/Akamai/21f/21f.027j/groundzero1945/gz_core_despair.html
•Obrázkový príbeh nakreslený po rokoch jednou z obetí: http://mit.out.ac.tz/OCWExternal/Akamai/21f/21f.027j/groundzero1945/vis_tomiko.html
• Príbehy ľudí, ktorí to celé prežili:
• Hadashi no Gen / Barefoot Gen 1, 2 - dva animované filmy autora Nakazawa Keiji, s autobiografickými črtami.
("Barefoot Gen isn't something to enjoy, even though it ends on a hopfeul note. This is a movie to be experienced, as it is the story of a boy who has literally seen hell. It is both a lesson and a warning for future generations of the true horror of nuclear and atomic weapons, and I urge everyone, whether you're a fan of anime and manga or not, to read the books and watch the movie." --- citované z jednej review na www.myanimelist.net)

Scéna čierneho dažďa po výbuchu bomby vo filme Hadashi no Gen.

Zobrazenie Genbaku Domu vo filme Hadashi no Gen.
Comments
som rada, že sa darček páčil! :D budem sa snažiť takých potešujúcich vecí pridať viac! XDDD a dakujem za návštevu blogu ^__^)/
O__+ just...too cruel, too much...yet in some point fascinating....
[2]: yup... exactly... cruel, yet somehow fascinating... the power of destruction human is capable of is... terrifying ><
[3]: *nods* terriffying, that it is. From what I know, americans are...bakayarotachi ...