close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

February 2013

Curtains and a lack of stars

22. february 2013 at 16:00 | Ange |  Randomness
The curtain falls... It isn't falling behind you, blocking the path back. It isn't falling in front of you, disallowing you to make a progress. No, because it falls all around you. Surrounds you, quietly and completely. Making you go blind toward the world. You can't see anyone and no one can see you. The saten, soft and alluring, touching your skin... becomes the only thing that can touch you. Burning sensation, and incomprehensible fear of loneliness and fear of darkness...

Just a person in a labyrinth of curtains.
Just an insect in a spider web.



Čo presne znamená byť šialený? ... Odmietam klásť otázky a hľadať odpovede, ktoré neexistujú. Nie som filozof. Aj keď majú fascinujúcu prácu. Predstavme si, že žijeme vo svete bez techniky, v dávnej minulosti keď sa ešte nevedelo, čo je vesmír, prečo sa deň strieda s nocou a že Zem je guľatá a obieha okolo Slnka. Má to určité svoje čaro. Dá sa spochybňovať a tvrdiť čokoľvek... ako že hviezdy nie sú skutočné...

Dlhodobá potreba napísať článok vyúsťuje do absurdnej šialenosti. Nejde o to, že by som nemala čo povedať. Ale že slová, ktoré majú byť povedané, dôkladne zamlčujem. Existuje veľa vecí, priveľa myšlienok, ktoré ma k tomu nútia. Myšlienky pripútané k čiernym oponám, ako závažia ktoré sa uvoľnia ak sa ich niekto dotkne... spúšťací mechanizmus pre spadnutie ďalšieho závesu do počtu...


Viním samú seba z dôch spôsobov zmýšľania, a za oba sa nenávidím. Jeden, ktorý sa snaží nájsť vinu v iných, a druhý, ktorý nástojčivo viní len mňa. Kontrasty ktoré sa spolčili dokopy a proti ktorým nie som schopná viac bojovať.
Pretože niekto mi raz povedal, že za všetkým je dôvod.

... tak prečo ho nemôžem nájsť?




Let's talk about screwed up things. About the beauty of scars, bruises, and broken souls. Why not?


Or rather, let's not. That might take an awful amount of time.

Poďme sa sústrediť na banálne veci a odsunúť problémy opäť raz bokom. Je to jednoduchšie. Moja snaha nejesť narazila na tvrdý odpor lásky k chuti do jedla. Neviem sa rozhodnúť, či chcem, aby sneh zmizol alebo zostal ešte o chvíľu dlhšie, poskytujúc matnú útechu a bezviezdnú oblohu. Potreba deštrukcie usúpila bezdôvodnému každodennému plaču. Toľko k uspokojeniu tých, ktorí by mohli byť s mojím vyhlásením nespokojní... a teraz k tým banálnostiam.

Mobil mi spadol do vody. Pretože som šikovná. Chvíľu sa vyhrážal nefunfovaním. Môj miláčik to ale rozdýchal. (Má strašne pekný modrý kryt, to sa nedá nemilovať XD ... ok, nie je to modrá ale...) Ten obrázok hore je random message ktorá sa mi raz objavila na displeji. Bez vysvetlenia. Bez toho, aby bola nastavená akákoľvek pripomienka. Proste a skrátka... Why? Chibi mi povedala, že môj mobil asi prestala baviť moja depresia :'D Dať mi "OK" ako jedinú možnosť na odpoveď ale nebolo pekné. Hnn.
Then, bola som darovať krv. Teda, takmer. Pokus to bol pekný, ale odmietli ma. Samozrejme až po tom ako si zobrali vzorku krvi, pričom mi zle pichli tú škaredú ihlu do ruky a mám z toho modrinu (i'm not complaining, just to be clear) ... Nu, keď už nič iné, aspoň som si potvrdila že mám krvnú skupinu B+
Ďalšou vecou je... nie, myslím, že ďalšia vec už nie je. Spravila som akýsi pokus o pozretie si Lucky Star ale skončilo to pri pozretí prvých pár dielov a "odloženie na neskôr". Našla som staré CDčká s hudbou, také ako Miro Jaroš - Exoterika, SuperStar top 11 (Kým vieš snívať) a CD označené "8.10.2007 My Songs - HUDBA" ... Viem, že niekde by malo byť aj staršie, a celkom by ma zaujímalo aké songy by som tam našla :'DD ale je pekné si pre zmenu zapnúť niečo... eh, nejaponské... (PARAJIKUROROBENZEN!!)
Oi. Hrala som Unreal Tournament 2004~ To je jedna z tých hier ktoré sa síce dajú hrať cez net, ale zásadovo je lepšie to nerobiť XD I mean, nie je to ono, kým nie je pri mne v miestnosti aspoň jedna ďalšia osoba s ktorou sa môžem rozprávať, dohadovať, navigovať... Tak sme sa dali traja dokopy a skončilo to niekde uprostred jačania a excitementu, keď sme nevedeli, čo so sebou. (ale bol to upgrade od openareny, nu)
Napísala som si životopis. Myslím, že on a rovnako aj prihláška sú zle, pretože ja som proste tak úžasne schopná že... OTL ale áno, treba to brať pozitívne. Prečo nepočúvam vlastné rady? Povzbudzujem iných ľudí a ja sama vlastné slová ignorujem *sigh* okaaaaayyy...
Prenasleduje ma silný pocit paranoje, že som niečo chcela spomenúť, pričom absolútne neviem, čo to je.
So let's say this. Mám novú tlačiareň, a lístky na ASko. Netuším, ako to bude s ubytovaním, pretože moja dokonalá predstava sa pod nátlakom oznamov ostatných ľudí rúca a kazí. Vlastne, je to nesmierne frustrujúce. Až sa mi chce viniť niečo tam hore, či už je to osud, boh alebo čokoľvek iné, z toho, že sa mi to snaží pokaziť jediný záchytný bod, na ktorý sa už od septembra teším...

A dammit, je jedno čo som chcela, idem spať *didn't study at all, kuso*...

'yasu min'na, and till the next time~





***
Vyhlásenie: nadpis je random (ofc)
pôvodne bol iný, ale keďže som skončila s tým, že som nenapísala čo som pôvodne chcela, bola som donútená ho zmeniť.
soshite, písané to bolo okolo polnoci - jednej ráno, preto to "oyasumi " :3

Bye bye, min'na

Niekde medzi Západom a Východom – Japonsko v období Meiji, part II

16. february 2013 at 16:47 | Ange |  日本 related

Vnútro miestnosti bolo naplnené zvukmi. Smiech a rozhovor mužov sa miesil s tónmi valčíku, ktorý udával rytmus tanečníkom v centre. Zvuky boli uväznené v centre pavilónu stenami, ktoré sa nedali tak presne zaradiť. Celá budova bola neurčitá zmes viktoriánskeho štýlu, francúzskeho empíru a talianskej renesancie.
Karty dopadli na stôl a nebyť nárazu ruky o drevenú dosku, nedokázali by samé prehlušiť hrajúcu skupinu. Muži sediaci okolo stolov v skupinách boli oblečení v spoločenských oblekoch.
Mladý japonec s nakrátko ostrihanými čiernymi vlasmi sa odtiahol od bufetového stola naloženého paštétami a zmrzlinovými sorbetmi, a pohľad jeho tmavých očí sa stretol s pohľadom ženy s dôstojným držaním tela. Ruka s cigaretou mu klesla ku popolníku a po perách mu preletel úsmev. Natiahol k nej dlaň vo vyzývavom geste, ktoré hovorilo samé o sebe.
Žena vyzvanie prijala. Ich prsty sa zľahka dotkli a po minimálnom prehĺbení dotyku zamierili na parket medzi tancujúcich. S prvými tónmi novej skladby sa pohli, v presne nacvičenom rytme pohybov, ktorý zaváňal perfekcionistickou snahou o dokonalosť. Každý jeden z nich túžil niečo dokázať cudzincom zo západu.

Niekde medzi Západom a Východom – Japonsko v období Meiji, part I

11. february 2013 at 1:20 | Ange |  日本 related
Po páde Tokugawského šógunátu Japonsko prechádzalo obdobím zvaným reštaurácia Meiji (Meidži), ktorá odštartovala návrat cisárskej vlády. Meiji obdobie však neznamenalo návrat do minulosti a spätný krok smerom k tradíciám.

Heslom obdobia bolo "fukoku kjóhei", teda "bohatá krajina, silná armáda". Japonsko ovládla kultúrna schizofrénia. Keďže krajina už nebola stopercentne izolovaná, prenikali do nej chcene či nechcene prvky vonkajšieho sveta. Za predchádzajúcej vlády boli uzavreté zmluvy, ktoré boli výhodnejšie pre Američanov a Európanov - boli nanútené v ich prospech. Dávali im špeciálne privilégiá, ako právo na vlastný súd v Tokiu a podobne. Japonsko chcelo práve toto zvýhodňovanie cudzincov zastaviť.

Ľudia zo západu videli ostrovy na východe ako niečo zvláštne, no hlavne necivilizované. Pokus o súboj s týmto názorom rozpútal silné pozápadňovanie, keď sa Japonsko snažilo dokázať ostatným krajinám, že stojí s nimi na rovnakej úrovni. Mnohí Japonci boli toho názoru, že ak sa budú chovať ako Európania, tak budú v očiach Európanov konečne rovní. Táto myšlienka však bola príliš naivná, no aj napriek svojej naivite sa celkom slušnou rýchlosťou zaviedla do praxe.

Zdvih and švih, alebo poďme za hranice Wonderlandu

6. february 2013 at 0:22 | Ange |  Randomness
Okaaay. Rozhodla som sa zaznamenať pár drobností o víkende, ktorý som strávila v česku~ Neznášam, ako ubieha čas, ja by som povedala, že to bol aj tento víkend, a ono to vlastne bol ten predtým :'D Aaaanywayyyy, Ange odišla do česka, aby mohla konečne znova vidieť Yun-chan (a zájsť na poštu, že jo XD)~

Oi skôr ako zabudnem... "Zdvih and švih", čo je použité v nadpise, je len random "preklepová" hláška z víkendu, keď človeku začne moc prepínať z kombinácie jazykov :'D...


Štátny prevrat v srdci Japonska (alebo ako padlo bakufu a kto bol Rjóma Sakamoto)

5. february 2013 at 18:21 | Ange |  日本 related
Bude to stručné. Sledujem vlastné záujmy :'D ale ak to pomôže aj niekomu inému, tak to bude len dobre *nod* ~
-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-


"V Japonsku éry Tokugawa viedol krajinu šógun ako silný muž na čele armády, kým cisár bol čosi ako pápež, ktorého požehnanie slúžilo na legitimovanie svetských zákonov. Takéto usporiadanie bolo do istej miery skomplikované skutočnosťou, že šóguni, ktorí boli členmi dynastií rovnako ako cisári, začali si privlastňovať vládcovské atribúty. Rozdelenie moci malo aj jednu veľkú výhodu. Bolo možné búriť sa proti vláde, najmä ak sa to dialo v mene lojálnosti k cisárovi, a pri tom nevyvolávať dojem, že ide o nedostatok vlastenectva."




Počas Tokugawského šógunátu (1600-pol.19.stor.) do Japonska prenikal vplyv iných kultúr. Na čele s komodorom Perrym sa do izolovanej krajiny dostali holanďania. Ich učenie o svete mimo dosahu Japonska, o tom svete od ktorého sa ostrovná krajina východu tak snaživo odťahovala, sa nazývalo holandské učenie, alebo rangaku. Povolil ho Jošimune Tokugawa, no aj napriek tomu Japonsko aj naďalej zastávalo neprívetivý postoj voči cudzincom - barbarom.

Spoločnosť sa v tom čase delila na dve hlavné časti - osvieteneckú, ochotnú vzdelávať sa a brať myšlienky západu, pracovať s nimi a meniť ich na japonské; a časť, ktorá odmietala čokoľvek nové a nejaponské a stránila sa toho. Tieto časti však boli premiešané, pretože mnoho ľudí videlo v správnom využití informácií cestu k silnejšiemu Japonsku. "Najefektívnejší spôsob, ako poraziť protivníka, je naučiť sa najskôr všetky jeho triky."

Holandské učenie však nebolo jediné, ktoré do krajiny prenikalo. Už od dávna bolo Japonsko pod vplyvom Číny. Nasledovalo jej politické riadenie, avšak to začalo postupne upadať. Snaha udržať kastu samurajov na vrchu, aj napriek tomu, že v čase mieru mnohí z nich nemali príjem a chudobneli, bolo takmer nemožné zrealizovať. Ľudia boli nespokojní, búrili sa proti šógunovi, proti rozhodnutiu pustiť holanďanov do krajiny, proti učeniu západu, proti zlyhávajúcemu systému. Obdobie smerujúce k osvietenstvu tak bolo pretkané čiernymi nitkami tragédie, keď doba upadla do intríg, vrážd, vzbúr, zrád a krviprelievania.