There's a cat in your face,
have you noticed? ...
*
Okay. Tomu sa hovorí random start. :D Od posledného update-u sa udialo veľa vecí... Cez ktoré sa mi tak nejako nechce prechádzať ale povedzme že sa našlo pár sugoi víkendov~ (to, že dneska je štvrtok, zamlčíme a budeme ho nazývať tiež víkendom, dobre? dobre.) Stále zisťujem nové veci. Aj keď nijako nesúvisia s učením a školou, čo je svojím spôsobom dosť problematické.
Nerozumiem ľuďom. Nikomu, ani jednému z nich. A svet... svet je desivý. Vážne.
Dneska som bola na otaku zraze v Žiline. 24 hodín pred tým, ako začal, nikto ešte nevedel, či vôbec bude. Prešlo to veľmi komplikovaným vývojom, menením dátumu zo soboty na štvrtok, potom naspäť na sobotu, potom sa riešili oba termíny, potom ... no, potom sme šli na zraz a istá osoba sa urazila, že sme fakt šli vo štvrtok, a zrušila zraz v sobotu =___= uhh. okay. *aj tak by nemohla ísť*
Ale náš zraz bol sugoi ~ rezervovali sme si čajovňu, kam chodíme vždy, a nazbieralo sa nás minimálne 10 ľudí, takže celkom dosť :3 Niektorí si zahrali activity, ostatní "pasivity" a pozerali sugoi videá ako Harry Potter & the Outcasts of Hogwarts, HeatHaze Days a Vocaloid songy s príbehom ~ tragédia, tragédia, a ešte kúsok tragédie, alebo poďme sa pozerať, ako Len umiera.
Bolo mi povedané, že som prítulná a strašne dobre vrčím :D dakara... *growl* ... Ten pikachu gif je svojím spôsobom strašne hrozný XD *can't stop looking at it* Vytvorili sme si vlastné imaginárne rodinné putá, tak sme teraz akože pokrvne spriaznení, a ja mám neko sestry XD *never thought something like this would ever happen to her* .. boli sme zavedení do pizzerie, o ktorej nám bolo povedané, že je tam dobrá pizza, ale nebola. (áno, pretože to je veľmi dôležitá informácia XD)
Absolútne teraz neviem, čo som chcela, lebo ma aniki zamestnal hrou s číslami ktorá je veľmi bakaná pretože som mala počas nej príliš veľké nutkanie použiť ctrl+f :D (
http://www.sporcle.com/games/RobPro/1-100-click-me) Tak. Treba si zaspievať Narwhals, alebo nejakú podobnú hovadinu, a ... ohh. Milujem otakov, vravela som to už?
Nemala by som písať blogy. Vážne nie. Sú také neupratané a random že obdivujem hocikoho, kto si to bude čítať.
Našla som sugoi mangu, ktorá je síce completed, ale nikto ju nedoscanoval a nedoprekladal, takže chýbajú posledné diely. Skončil mi Zetsuen no Tempest a Sakurasou no Pet na Kanojo. Po odmlke som dopozerala aj Code: Breaker. A všetko bolo úžasné~ XD
Ďalší týždeň mi končí Senyuu. Aw. To bola taká milá malá trojminútová hovadina...
-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-
"I wanted to let you live free. To be happy by your own means, following your own sense of what you need. So why...? Why did you end up like this?"
I realized... I could claim that people are awfully fragile and weak creatures. And then I could claim that people are far stronger than they think they are... And I would still be right.
"There's a certain kind of insanity curling up in my mind. Making its nest there, it is getting comfortable and warm, I don't think it's going to leave anytime soon..."
You think you're lonely. And well you really are. But then you go out and meet people, and the feeling stays. Whenever they give you a moment to think, whenever any subtle hint point appears, your mind drifts off and you're lost again. And no matter how many times they pull you out, you fall back in in their absence.
"Have you ever felt like... you're scared of yourself? Of what you can do. Of what you actually did and will do again. Of your own thoughts..."
-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-
Dýchaš. Žiješ a dýchaš, a jedného dňa prestaneš. Je to tak ťažké pochopiť? Skončí to, pretože všetko končí.
Tak mi povedz... Pozri sa mi do očí a povedz mi, aký má zmysel byť tu, chodiť medzi ľudí, sledovať tento svet. Aký má zmysel smiať sa a plakať. Len pre pôžitok? Pre život ako taký? Aj keď je to všetko, čo máme, aj keď sme to dostali do rúk s obrovským očakávaním a nespočetným množstvom možností... je to len lož. Celé, všetko. Ľudstvo. Zem. Život je lož. A lži majú škaredý zvyk rozpadať sa... Táto nebude výnimkou.
-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-
Bol raz jeden človek. A ten človek žil naplno, prekonal prekážky, našiel ľudí, ktorí ho nikdy neopustia a nezradia. Po dlhom neúnavnom snažení dosiahol svoje sny. A bol šťastný.
Ten človek... bol vymyslenou postavou na papieri...
-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-
Sakra, mala by som prestať, ja viem :'D
"Stojíš na okraji priepasti. Nad čím premýšľaš?"
"Aká je hlboká..."
"Ak spadneš, neprežiješ to."
Obzrel sa cez plece. "To viem. Chcel som vedieť, aký dlhý je pád..."
"Odstúp. Máš tu celý svet, stačí sa len obrátiť a kráčať správnym smerom."
"Ktorý smer je ten správny?"
"Akýkoľvek iný než ten, ktorým si kráčal doteraz."
"Takže to všetko bolo zbytočné...?"
Pokrútenie hlavou.
Zahľadel sa vpred. "Ale ja chcem ísť týmto smerom..."
"Tým smerom nič nie je."
"... ja viem..."
-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-
Chcela by som vedieť, čo by ľudia napísali na tému "môj šťastný deň/dni/zážitok/spomienka"... Vážne to chcem vedieť... Ale len pre moju zvedavosť to nikto nenapíše. Zaujímalo by ma, čo si cenia, čo ich robí šťastnými... Ako moc odlišná by bola tá ich verzia od mojej...
*shrug* maa... I won't ever know.
Demo nee... Toto mal byť pozitívny blog. Lenže kedykoľvek chcem rozprávať o pozitívnych veciach, vzniká z toho guľáš. Neviem, či si to niekto všimol, ale ja teda rozhodne áno :D ...
But okay, here I go... I need to say this, so I will...: I was happy when I could hug Chibi at a hospital. I was happy when I could hug people today and it was completely okay. I was happy when I held hands with people. I was happy when Chibi was doing "fanservice" scenes with me (x'D). I was happy when Aki leaned on me, falling asleep. I was happy when we were singing karaoke (and pretty awesomely failing at times). I was happy when Peťo was doing stupid gestures along with me. I was happy when I could play with Aki's hair. I was happy when I could pull someone closer. I was happy when I could have sleepovers. I was happy when I could lend Yun-chan Law's hat. I was happy when I could teach her tongue-twisters...
I was happy because someone was there.
Dakara, for all those moments (and every other one, too - for all of them), arigato~
... MIN'NA DAISUKI!! ~ ♥ ne? ^^ chanto oboete.