close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více

March 2013

One Piece Addiction - burning out? //pt 1

29. march 2013 at 20:02 | Ange |  Anime related
Jedného dňa mi niekto povedal o One Piece. Jednoduché odporučenie so slovami "pozri si to". Zapla som si prvý diel, a tým to skončilo a na rok upadlo do zabudnutia. Osobne si myslím, že pilotný diel mal byť spravený inak, lepšie. (Manga začína niečím úplne iným) Nájdu sa však aj ľudia, ktorí tvrdia, že mal v sebe všetko, čo potreboval... Nu, pozrime sa, škaredý záporák, ktorý neprináša žiadny excitement, malý Coby, vtedy ešte v úlohe malého vydeseného poskoka s divným účesom ružových vlasov... Skrátka nemôžem sa prinútiť k tomu mať rada pilotný diel :D
Ale ubehol rok. Mala som request nakresliť Luffyho. Nakreslila som Luffyho. Následne som sa rozhodla dať One Piece ďalšiu šancu, a skipnúc prvý diel som zapla rovno až ten druhý...

A od toho bodu to už nešlo zastaviť ~

Ah. Right. Pravdepodobnosť spojlerov v článku ~


Veľa ľudí na OP odradzujú dve veci - art a dĺžka. Treba si však uvedomiť, že ono to anime vychádza od roku 1997, a že ten art sa behom rokov vyvíja a mení. A čo sa dĺlžky týka, je to výhoda. Dáva ľuďom kopu času a priestoru zamilovať sa do postáv. Vťahuje k sebe do príbehu, ktorý pokračuje a nekončí, dáva život postavám. Žijú, nakoľko im to len chladné svetlo obrazovky povoľuje, a vy tam ste s nimi, stalkujúc každý ich krok z bezpečia svojho domova. Má to proste svoje čaro, ktoré krátke série priniesť nedokážu. (Problém nastáva, keď si to anime človek chce pozrieť znova XD OTL)


Mess and that other stuff

29. march 2013 at 1:04 | Ange |  Randomness
There's a cat in your face,
have you noticed? ...



*

Listen to this, 'cause it's awesome --> http://www.listenonrepeat.com/watch/?v=K-eZfCs8yOc

Okay. Tomu sa hovorí random start. :D Od posledného update-u sa udialo veľa vecí... Cez ktoré sa mi tak nejako nechce prechádzať ale povedzme že sa našlo pár sugoi víkendov~ (to, že dneska je štvrtok, zamlčíme a budeme ho nazývať tiež víkendom, dobre? dobre.) Stále zisťujem nové veci. Aj keď nijako nesúvisia s učením a školou, čo je svojím spôsobom dosť problematické.
Nerozumiem ľuďom. Nikomu, ani jednému z nich. A svet... svet je desivý. Vážne.

Dneska som bola na otaku zraze v Žiline. 24 hodín pred tým, ako začal, nikto ešte nevedel, či vôbec bude. Prešlo to veľmi komplikovaným vývojom, menením dátumu zo soboty na štvrtok, potom naspäť na sobotu, potom sa riešili oba termíny, potom ... no, potom sme šli na zraz a istá osoba sa urazila, že sme fakt šli vo štvrtok, a zrušila zraz v sobotu =___= uhh. okay. *aj tak by nemohla ísť*
Ale náš zraz bol sugoi ~ rezervovali sme si čajovňu, kam chodíme vždy, a nazbieralo sa nás minimálne 10 ľudí, takže celkom dosť :3 Niektorí si zahrali activity, ostatní "pasivity" a pozerali sugoi videá ako Harry Potter & the Outcasts of Hogwarts, HeatHaze Days a Vocaloid songy s príbehom ~ tragédia, tragédia, a ešte kúsok tragédie, alebo poďme sa pozerať, ako Len umiera.

Bolo mi povedané, že som prítulná a strašne dobre vrčím :D dakara... *growl* ... Ten pikachu gif je svojím spôsobom strašne hrozný XD *can't stop looking at it* Vytvorili sme si vlastné imaginárne rodinné putá, tak sme teraz akože pokrvne spriaznení, a ja mám neko sestry XD *never thought something like this would ever happen to her* .. boli sme zavedení do pizzerie, o ktorej nám bolo povedané, že je tam dobrá pizza, ale nebola. (áno, pretože to je veľmi dôležitá informácia XD)

Absolútne teraz neviem, čo som chcela, lebo ma aniki zamestnal hrou s číslami ktorá je veľmi bakaná pretože som mala počas nej príliš veľké nutkanie použiť ctrl+f :D (http://www.sporcle.com/games/RobPro/1-100-click-me) Tak. Treba si zaspievať Narwhals, alebo nejakú podobnú hovadinu, a ... ohh. Milujem otakov, vravela som to už?
Nemala by som písať blogy. Vážne nie. Sú také neupratané a random že obdivujem hocikoho, kto si to bude čítať.

Našla som sugoi mangu, ktorá je síce completed, ale nikto ju nedoscanoval a nedoprekladal, takže chýbajú posledné diely. Skončil mi Zetsuen no Tempest a Sakurasou no Pet na Kanojo. Po odmlke som dopozerala aj Code: Breaker. A všetko bolo úžasné~ XD
Ďalší týždeň mi končí Senyuu. Aw. To bola taká milá malá trojminútová hovadina...


-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-

"I wanted to let you live free. To be happy by your own means, following your own sense of what you need. So why...? Why did you end up like this?"

I realized... I could claim that people are awfully fragile and weak creatures. And then I could claim that people are far stronger than they think they are... And I would still be right.

"There's a certain kind of insanity curling up in my mind. Making its nest there, it is getting comfortable and warm, I don't think it's going to leave anytime soon..."

You think you're lonely. And well you really are. But then you go out and meet people, and the feeling stays. Whenever they give you a moment to think, whenever any subtle hint point appears, your mind drifts off and you're lost again. And no matter how many times they pull you out, you fall back in in their absence.

"Have you ever felt like... you're scared of yourself? Of what you can do. Of what you actually did and will do again. Of your own thoughts..."



-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-


Dýchaš. Žiješ a dýchaš, a jedného dňa prestaneš. Je to tak ťažké pochopiť? Skončí to, pretože všetko končí.
Tak mi povedz... Pozri sa mi do očí a povedz mi, aký má zmysel byť tu, chodiť medzi ľudí, sledovať tento svet. Aký má zmysel smiať sa a plakať. Len pre pôžitok? Pre život ako taký? Aj keď je to všetko, čo máme, aj keď sme to dostali do rúk s obrovským očakávaním a nespočetným množstvom možností... je to len lož. Celé, všetko. Ľudstvo. Zem. Život je lož. A lži majú škaredý zvyk rozpadať sa... Táto nebude výnimkou.


-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-

Bol raz jeden človek. A ten človek žil naplno, prekonal prekážky, našiel ľudí, ktorí ho nikdy neopustia a nezradia. Po dlhom neúnavnom snažení dosiahol svoje sny. A bol šťastný.

Ten človek... bol vymyslenou postavou na papieri...


-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-


Sakra, mala by som prestať, ja viem :'D




"Stojíš na okraji priepasti. Nad čím premýšľaš?"
"Aká je hlboká..."
"Ak spadneš, neprežiješ to."
Obzrel sa cez plece. "To viem. Chcel som vedieť, aký dlhý je pád..."
"Odstúp. Máš tu celý svet, stačí sa len obrátiť a kráčať správnym smerom."
"Ktorý smer je ten správny?"
"Akýkoľvek iný než ten, ktorým si kráčal doteraz."
"Takže to všetko bolo zbytočné...?"
Pokrútenie hlavou.
Zahľadel sa vpred. "Ale ja chcem ísť týmto smerom..."
"Tým smerom nič nie je."
"... ja viem..."


-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-

Chcela by som vedieť, čo by ľudia napísali na tému "môj šťastný deň/dni/zážitok/spomienka"... Vážne to chcem vedieť... Ale len pre moju zvedavosť to nikto nenapíše. Zaujímalo by ma, čo si cenia, čo ich robí šťastnými... Ako moc odlišná by bola tá ich verzia od mojej...
*shrug* maa... I won't ever know.

Demo nee... Toto mal byť pozitívny blog. Lenže kedykoľvek chcem rozprávať o pozitívnych veciach, vzniká z toho guľáš. Neviem, či si to niekto všimol, ale ja teda rozhodne áno :D ...
But okay, here I go... I need to say this, so I will...: I was happy when I could hug Chibi at a hospital. I was happy when I could hug people today and it was completely okay. I was happy when I held hands with people. I was happy when Chibi was doing "fanservice" scenes with me (x'D). I was happy when Aki leaned on me, falling asleep. I was happy when we were singing karaoke (and pretty awesomely failing at times). I was happy when Peťo was doing stupid gestures along with me. I was happy when I could play with Aki's hair. I was happy when I could pull someone closer. I was happy when I could have sleepovers. I was happy when I could lend Yun-chan Law's hat. I was happy when I could teach her tongue-twisters...

I was happy because someone was there.




Dakara, for all those moments (and every other one, too - for all of them), arigato~




... MIN'NA DAISUKI!! ~ ♥ ne? ^^ chanto oboete.

Nože nestrieľajú, tak sa poďme radšej rozprávať o vlastnej perverznosti

6. march 2013 at 0:17 | Ange |  Randomness
Pew pew.

Chcela som rozprávať o veľa veciach , ale skrátim to do jedinej vety: tento gif je strašne super XD .


*


... Keďže som neplánovane robila ľuďom favors a pomáhala im s angličtinou, všetko to podstatné o čom chcem rozprávať posledné dva týždne odložím na neskôr (a ako sa poznám, to moje neskôr nikdy nenastane, lebo pamäť je sviňa). Chce sa mi spať a to nie je vôbec pekné. Na druhú stranu učenie na maturity ešte stále starostlivo zanedbávam, čo v prípade SJL nemusí byť až taký dobrý nápad.
Maa maa ~ nantoka nareyo~

Našla som staré denníky. Staré akože spred dvoch rokov. Vlastne, nemôžem tvrdiť, že som ich našla. Vedela som presne kde sú a vybrala som ich zámerne. Môžem povedať, že prečítať si tie dva zapísané zošity je omnoho lákavejšie než čokoľvek čo súvisí so školou. On the same note, aj Soul of Raven v poslednej dobe vyzerá veľmi prívetivo :D nie dosť na to aby som sa prinútila prečítať posledné časti aby som bola schopná plynulej nadväznosti, ale stačilo na to, aby som si vytvorila novú postavu a napísala jej first appearance scénu. (Len sa neviem rozhodnúť, či pokračovať vážne, alebo tam hodiť absolútne silly moment, pretože o jednom by som vedela XD) Problém je len, ako obvykle, meno. Malo byť symbolické. Ako prezývka "Des" z "Desperation". Taká ta tajomnosť ako že až oveľa neskôr sa vysvetlí jej význam. Ale to prestalo vyzerať ako dobrý nápad. Potom tu boli japonské nápady (a špekulácie že bude poloír a Írov bratranec, že jo). Nakoniec to zaklincoval návrh istej-nemenovanej-osoby, nech sa volá Nope, na čo som sa rozhodla, že to takto nepôjde XD OTL.


Putting that aside, zisťujem, že moje jazykové blending postupuje na vyššiu úroveň. *a nielen to moje :D* :

[23:36:43] Ange: *wonders prečo slová "here have this" are always followed s niečím úchylným* .... ten jazykový skok ignorujte oka? :D *vytvára si language hybrida OTL*
[23:37:58] ~ Chibi-chwan: woah! *didn't even realized that skok! musela to dva krát čítať aby ho našla pfff :D * :D *
[23:38:47] Ange: XDDDDD there are two of them actually
[23:38:55] Ange: tri ak rátaš aj dodatok OTL
[23:39:04] Ange: :D:D:D
[23:39:05] ~ Chibi-chwan: oh! .....well to je jedno anyways, right? :D


Taktiež som si po dlheeej dobe znovu zabehala systém zvaný odpisovanie na spoluautorské, a môžem povedať, že Chibi dožadujúca sa yaoi na mňa nemá ani trochu dobrý vplyv ~ :

[22:58:04] ~ Chibi-chwan: pffff :DDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDD
[23:09:56] Ange: "horné kysuce" ... why does it sound so horny....
[23:10:15] ~ Chibi-chwan: pff :D well because of the mood u are in :D
[23:10:59] Ange: :D:D ah.
[23:12:31] ~ Chibi-chwan: *that sounded sextremly perverted u know? * :D
[23:14:06] Ange: :D sextremely *nodding*
[23:14:38] ~ Chibi-chwan: oh! didn't ever realized that thing! :DDDD
[23:16:00] Ange: :D:D:D
[23:16:21] Ange: Me: shit happens.
Me: .... but sometimes it is very sexy shit...
[23:16:26] Ange: toto mi nerobí dobre XD


Škaredé temné pocity vystriedal nádych istého (pozitívneho) šialenstva. Už dlho som sa necítila takto :D Then again, what's wrong with that, right? Being silly. Čo sa tej poznámky o perverznom myslení týka, nemôže za to len Chibi, samozrejme. Vlastne, povedala by som, že na tom nemá až tak veľký podiel, zdroj treba hľadať v otaku stretku, ktoré bolo pred týždňom a ktoré sa zvrhlo, ako by niekto mohol povedať, nesprávnym spôsobom :DD

But hey.
I'm in a good mood but I won't tell you why~
Premýšľam, či to bolo vážne celú dobu také jednoduché. Donútiť ma cítiť sa lepšie. Lenže budúcnosť nie je nikdy daná, a ak sa teším len z ilúzie toho, čo má nastať ale ešte nenastalo, môže sa to škaredo pokašľať. Pretože plány padajú, rovnako ako z času na čas padne internet či nejaká tá hviezda. Ale viera je pekná vec, že áno :3
... Len sa pýtam sama seba, keď mi na tom tak moc záleží a keď sa na to tak zúfalo moc zameriavam, čo bude, až to celé skončí?
Čo bude po ASku...?



*


Oh, here. Chibi mi posielala nejaké KnB videá (♥) a v jednom z nich bol tento obrázok, ktorý vo mne vyvolal potrebu spísať si krátku scénku~ so, fanfic kind of thingie ahead ^^
(a venujem to Chibi, aj keď na mňa bude nahnevaná za ten nedokončený koniec XDD)
~ nyaw ~


He stood there, balancing a spinning basket ball on his single finger, returning the fierce gaze of blue eyes. Motionless, they both just stood there like that for a while, with a bit over two meters of space in between them, as if they did not realize the time was still passing. A low breeze swayed the grass around their ankles, just in the height of their bare skin above the shoes. It ticked a bit and it seemed to shatter away a precious silence.
"Oi. Aominecchi!" a blonde youth said, stopping the spinning ball. He placed it onto his palm and extended the hand with it towards the other guy. "Come on a date with me!" he said, loud and straight (pff), still not breaking the eye contract.
Dark haired tall guy of a great athletic figure didn't reply. First of all, he didn't know what to say. He could've expected it, since it was Kise and all, but the truth was, he didn't. It might've been the shock of a surprise that kept him from saying "I refuse" out flat… and maybe it was something else. Maybe he wanted to nod his head and take the ball from his fingers, and let Kise pull his hand and take him to some place he had never been before. The silence was solely him trying to shut up this part of himself.
And then, after a moment, he blinked. Out of the blue, there was Kuroko standing right next to Kise's extended arm, with this face with "I've been standing here right from the beginning, y'know" written all over it…


-


No TBC~
The end :'D


-


P.S.: gomenasai za nadpis. neznášam vymýšľanie nadpisov XDD