Prehliadol si telo, ktoré mal pred sebou. Ledabolo oblečené do spodnej časti pyžama a rozopnutej košeli, s prudko dvíhajúcou sa hruďou v tempe nádychov a výdychov. Blonďaté vlásky zlepené od potu a ruka v sádre voľne ležiaca vedľa hlavy na vankúši. Nemohol zmeniť to, čo robil a ako sa správal. Pretože niekto ho naučil, že to je niekedy jediné východisko a únik pred vlastnými myšlienkami. Šlo len o rozkoš a ukojenie, príliš vyčerpávajúce na to, aby po ňom bol mozog schopný komplexne premýšľať. Bolo to ako zákaz, alebo rozprávka na dobrú noc pred spaním.
May 2013
A broken doll
7. may 2013 at 0:49 | Ange | FeelingsThe silent echo of the feelings fills the room... As the naked body pressed against the cold wall shakes... The fear and realization are both too strong. She knows. She knows she is not good enough...
Fingers sliding across the skin. It's wet from the shower. The warm water easily turned into cold drops with the touch of still air.
The eyes are closing. The breaths are short, in need of air as if they could not remember how to inhale properly anymore.
And the girl, she just sits there, motionless.
Unable to kill the mind.
Unable to shut the thoughts.
Unable to ignore the feelings.
So let's just cry, cry it all out in a place no one can see.
Silently, and alone.

Náplasť na Realitu - 1/2
6. may 2013 at 22:07 | Ange | Originál jednorázovkyBL warning... je nejaký vôbec necessary? ^^;
Nemocnica. Čokoláda. Rany a placebo...
-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-
Nepamätal si, že by prebúdzanie bolo vždy také bolestivé. Čosi vzadu v hlave mu varovne drnčalo a viečka boli ťažké a protestovali. Akonáhle sa pohol, od zápästia mu vystrelila bolesť a on na moment zatajil dych. Keď bledomodré oči uvideli svet, nič veľkolepé na nich nečakalo. Miestnosť bola malá a sterilne biela, slnečné lúče sa márne predierali cez zatiahnuté žalúzie. Sklonil pohľad o čosi nižšie a objavil biely obväz na vlastnom zápästí.
"Čo sa kurva stalo..." druhou, zdanlivo nepoškodenou rukou, si siahol na hlavu. Mal zlú predtuchu a tá mu zrážala jeho sebaisté ja kamsi do úzadia. Áno, spomínal si. Spomínal si na svetlo z auta, ktoré mu svietilo do očí. Spomínal si na hluk, trúbenie, škrípanie pneumatík, výkriky... hysterický krik... Zavrel oči. Všetko to prichádzalo naraz a tak chaoticky, že si to nedokázal usporiadať.
Keď sa otvorili dvere, prudko sa strhol. Ako keby mu niekto stál za chrbtom a pošepkal mu, že osoba, ktorá otvorila tie dvere, chce spáchať pomstu. Hneď teraz. Ten šteklivý neexistujúci hlas na jeho zátylku vytváral zimomriavky pozdĺž celej jeho chrbtice.
Jeho pohľad sa stretol s pohľadom hnedých očí. Mierne zmätená osoba z jeho reakcie uhla pohľadom a popravila si svoj biely plášť. Ešte raz musel skontrolovať zariadenie v miestnosti aby si overil, že je v nemocnici, a tá osoba je doktor a nie psychiater.
This heart is beating for you...
6. may 2013 at 20:14 | Ange | Originál jednorázovkyPoviedka písaná na Vianoce, venovaná Akimari ~
-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-*-
Míňal na chodbe ľudí, prechádzal popri nich inštinktívne sa vyhýbajúc kontaktu, kráčajúc vpred v akejsi naliehavej potrebe. Nevedel, čo to je, ale v poslednej dobe mával taký pocit... Ako keby svet bol temnejší a ťažší. Ako keby čokoľvek, čo ho spájalo s okolím, bolo odrezané, a on zostal sám, vyčlenený a predsa stále súčasťou. Narúšal priestor, dýchal vzduch. A pri tom vôbec nezáležalo na tom, že tam bol. Kamkoľvek sa pozrel, videl tváre. Tie tváre mu však neposkytovali nič, žiadnu útechu, bez ohľadu na počet ľudí nešlo zahnať samotu.
A predsa kráčal vpred s určitým cieľom, s vidinou spásy. Smerujúc si to k jedinej osobe, ktorá mu mohla pomôcť, ktorá mohla ten pocit narušiť, aj keď ho nedokázala zahnať nastálo. Pretože nemohol byť po jeho boku non-stop a pretože v ňom hlodal príliš veľký strach z toho, že raz po jeho boku nebude môcť byť vôbec.
Pretože už od samého začiatku to bolo vlastne nesprávne.
Závidel ľuďom. Prechovával v sebe to drobné hniezdo žiarlivosti, dôkladne vybudovanú pevnosť ktorú nešlo zbúrať a nešlo obísť. Bodalo ho to, niekde v jeho hrudi, v pravidelných tlčúcich intervaloch... Videl to všade - páriky držiace sa za ruky, smejúce sa, lepiace sa na seba. Uzavreté pohľady. Žiara v očiach. Závidel im preto, lebo robili niečo, čo si on nemohol dovoliť. Nemohol sa postaviť na chodbu a otvorene prejaviť lásku osobe, ktorú miloval.
Len kvôli niečomu takému prostému, ako bolo spoločenské tabu.
Drawings~~
6. may 2013 at 20:11 | Ange | My 'art'Okay, here, have some random art... mostly digital~ ale nuuu, Rei x Raven pict je proste Rei x Raven pict, dakara here XD :
